Setkali jsme se s Jankou, naší nejstarší klientkou, která před lety opustila Slovensko a našla svůj nový domov ve Skotsku. Dnes se s námi podělí o své pocity, dojmy a příběh, jak se jako Slovenka etablovala v cizí zemi. Její odvaha opustit známé prostředí a začít nový život ve Skotsku před 18 lety nás inspiruje.
– Janko, můžete nám říct něco více o sobě a o tom, co vás přivedlo do Skotska z rodného Slovenska?
Pochádzam z Banskej Bystrice, z takej zmixovanej rodiny. Výrazne do našej rodiny zasiahol víťazný február v roku 1948, a preto som sa rozhodla odcestovať hneď po Nežnej revolúcii za bratom do Londýna. V Londýne som strávila zhruba dva roky, ktoré som využila na štúdium jazyka. Potom som vycestovala do USA, kde som žila tiež dva roky vo Washingtone D.C. a v New Yorku.
V roku 1994 som sa vrátila na Slovensko, kde som nasledujúcich 13 rokov pracovala pre organizáciu British Council, ale po zrušení pobočky v Banskej Bystrici som sa rozhodla pre veľkú zmenu. Vycestovala som na mesiac do Škótska, kde som sa zúčastnila známého festivalu Fringe, ktorý je najväčším kultúrnym festivalom na svete. Zapáčilo sa mi mesto, ľudia a v rámci ďalšieho smerovania mi British Council ponúkol vyskúšať si niečo, čo som ešte nerobila. Akýsi výstup z komfortnej zóny. Vybrala som si Arte Terapiu, ktora sa perfektne zladila s mojimi skúsenosťami v oblasti komunitnej práce a občianskeho aktivizmu. Bol to skvelý, hoci intenzívny mesiac a som zaň vďačná, lebo ešte aj dnes využívam prvky z terapie, ktoré som tam získala.
– Jaké byly vaše první dojmy z Velké Británie a jak se lišily od vašich očekávání?
Veľkú Britániu som mala dosť zidealizovanú. Vyrastala som v komunistickej krajine, s blbým „kádrovým profilom“. Rada som čítala o dianí na „Západe“, počúvala som Beatles, mala som veľké očakávania, aké to „tam na druhej strane“ bude. Po príchode do Anglicka som zažila najmä kultúrny šok. Napríklad vnímanie priateľstva Britmi a Slovákmi. Sú medzi nami rozdiely – Slováci vnímajú kamarátstvo často dosť exkluzívne. Briti majú inak nastavené hranice a nemajú problém dať ich najavo. Držia si viac odstup a súkromie. Sú to neprenosné informácie, treba to zažiť, aby človek pochopil.
– Můžete nám popsat vaši kariéru ve Skotsku a jaké příležitosti se vám zde naskytly?
V Škótsku fungujem od roku 2006. Najprv som tu začala študovať, dostala som sa na prestížnu Edinburgskú univerzitu, ktorá patrí do top 10 univerzít v Európe. Štúdium úspešne ukončila len menej ako tretina študentov, bola som na seba hrdá, že som to zvádla. Potom som sa na nejaký čas vrátila na Slovensko, kde som pomáhala zakladať komunitné centrá, ktoré u nás v tej dobe ešte nefungovali mimo tých, ktoré boli primárne budované pre rómske komunity. Stále ma však niečo poháňalo, aby som sa niekam posunula. V roku 2012 som vycestovala na konferenciu v Dubline, kde som na podnet bývalej profesorky z univerzity vystúpila s krátkym prejaovm a nasledovala ponuka práce v Glasgowe, ktorú som prijala a pôsobila som tam ďalšie tri roky. Venovala som sa práci s rómskou komunitou. Bolo to intenzívne, robili sme Street Work, mali sme poradňu, drop-in. Pôsobili sme v oblasti, ktorá sa volá Govanhill, žije tam zhruba 15 tisíc ľudí, ktorí hovoria viac než 47 jazykmi. V Govanhille bola aj unikátna rómska komunita, Slováci, Česi, Maďari, Poliaci, Rumuni aj Bulhari. Milovala som tu prácu, hoci bola náročná najmä fyzicky aj časovo kvôli dochádzaniu z Edinburgu, ale aj psychicky, lebo som nevedela prestať mysliet na problémy ľudí, s ktorými som sa cez deň stretla a oni sa so mnou o ne podelili. Po nejakej dobe nastali i zdravotné problémy, normálne ma vyplo. Dnes sa tomu hovorí, že som vyhorela. Následne som sa presunula pracovne do Edinburgu, kde pôsobím dodnes. Pracujem s ľuďmi, ktorí si v živote prešli traumou, je to akási forma psychoterapie, ale aj praktickej pomoci, zaškoľujem nových pracovníkov, študentov sociálnej práce, ktorí sú u nás na praxi.
– Jak jste se adaptovali na anglickou kulturu a co vám bylo nejtěžší pochopit nebo přijmout?
Briti majú v sebe silný individualizmus, spoliehajú sa sami na seba. Zatiaľ čo Slováci i Česi pochádzajú z kolektivistickej spoločnosti, čo sa prejavuje na ich prístupe k životu. My často čakáme od druhých, že niečo spravia za nás, máme voči druhým automaticky očakávania. Ale v Anglicku vám povedia na rovinu, že to nechcú urobiť, pretože ich to v niečom obmedzuje a majú iné priority, od ktorých nie sú ochotní ustúpiť.
– Vnímáte nějaké rozdíly mezi Skoty a Brity?
Áno, určite tam sú rozdiely. Škóti sú na prvý pohľad ťažšie dostupní, nie je jednoduché si ich získať. Ale keď sa s nimi spriatelíte, je to naozaj na celý život. Sú úprimní a povedia vám veci na rovinu, tak, ako ich vnímajú, čo nemusí byť vždy príjemné. Mne osobne pasuje ta ich otvorenosť, sama som „na kosť“ úprimná, ako sa tu hovori, so mnou vždy to, čo vidíš, aj dostaneš. 😊 Žiadne zbytočné „tanečky“ a mlátenie prázdnej slamy.
– Jaké zásadní odlišnosti jsou v životě v Británii a na Slovensku?
Určite je tu náročné pre Stredoeurópana zvyknúť si na počasie. Tu prakticky zažívate 4 ročné obdobia každý deň. A tiež zdravotníctvo – často riešime návštevy odborných lekárov radšej na Slovensku. Akoby sa tu menej dbalo na prevenciu. Lekári tu majú menej času na pacienta a je problém sa k nim dostať. Ale výhodou například oproti USA je, že tu je zdravotníctvo zadarmo.
Na druhej strane, čo sa týka pracovného života, nie je problém sa tu zamestnať v akomkoľvek veku. Bez ohľadu na to, či ste žena v určitom veku – tzv. agizmus a platová nerovnosť je na Slovensku ešte dosť rozšírená, tu som sa s tým v podstate nestretla.
– Jak si udržujete blízký vztah se svou rodinou a přáteli na Slovensku, přestože žijete ve Skotsku?
S rodičmi si voláme každý deň, takže sme stále v blízkom kontakte. A snažíme sa čo najčastejšie cestovať na Slovensko – na sviatky ako sú Vianoce, Veľká noc. Tým, že sviatky trávime na Slovensku, sa nám darí udržovať a zažívať i slovenské tradície.
– Máte v Británii okruh známých ze Slovenska, anebo přátelíte spíš s místníma?
V Škótsku máme vačšinou britských priateľov, ale stretáváme sa aj s niektorými Slovákmi, Čechmi a Poliakmi. Často sa spolu stretneme pri jednom stole u nás doma v kuchyni, niečo si spolu uvaríme, posedíme… Toto nie je pre našich Britských priateľov úplne bežné. Oni síce udržujú vzťahy, ale držia si odstup, majú jasne vytýčené hranice. Takisto nechať u seba dlhodobejšie prespávať hostí znamená pre nich dosť veľký zásah do súkromia.
– Jak vidíte svou budoucnost? Plánujete zůstat v Británii, nebo máte v plánu vrátit se na Slovensko?
Na Slovensku mám stále rodinu – mojich rodičov, s ktorými by som chcela tráviť viac času. Niekedy sa cítim rozpoltená a ešte neviem, ako to budeme v budúcnosti riešiť.
– A na závěr, jak jste se poprvé dozvěděla o službách Emilových Kár a co vás přimělo k jejich využití?
Bola som prvou klientkou Emilových kár v Škótsku. V roku 2017 sme zvažovali presun na Slovensko, a preto som potrebovala presunúť nejaký nábytok. Pamatám si, ako som sa opýtala na FB, či niekto niekoho nepozná a ozval sa mi Emil. Pre neho nič nebol problém, dokonca zorganizoval aj môjho kolegu v práci, cez víkend, aby mu otvoril office a vydal nábytok, ktorý sme tam predtým presunuli. Obrovský gauč, ktorý sme si v tom čase nemohli hneď prevziať na Slovensku, mi potom na nejaký čas uskladnil u seba doma. Emilovy káry boli pri viacerých významných udalostiach nášho života – mimo iného pri preprave kostýmov na oslavu v štýle prvej republiky v roku 2018. Vďaka privezeným kostýmom bola oslava neopakovateľná.
Emilovy Káry sú rodinná firma, skvelí, láskaví ľudia, ktorí Vám vyjdu vždy v ústrety. Je to mladá firma so starou dušou, úcta ku zákazníkovi je u nich na prvom mieste. O vaše veci sa postarajú ako o vlastné, máte pocit, že ste súčasťou ich rodiny. Nikdy za ostatných 7 rokov som s nimi nemala ani náznak problému. Keby mala aspoň polovica prepravných spoločností a firiem podobný prístup, svet by bol omnoho krajšie miesto. Ďakujem Vám za to, že ste! 😊
Děkujeme Jance za sdílení svého příběhu a zkušeností s námi a s naší komunitou. Jani, přejeme Vám mnoho úspěchů a štěstí v dalších letech života, ať Vás provází síla a odvaha. Děkujeme, že jste součástí naší rodiny!
